Dávid Martinák a Samo Varsik v spolupráci s NÚCEM v rámci Národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC)

V médiách sa pomerne často objavujú informácie o tom, že školy trpia nedostatkom učiteliek a učiteľov. Situácia je vypuklá najmä v Bratislavskom kraji a v predmetoch ako sú matematika alebo cudzie jazyky.

[i] Jednou z príčin nedostatku učiteliek a učiteľov môže byť aj ich odchod do iných profesií. Poznať faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie učiteliek a učiteľov zmeniť povolanie je prínosné z hľadiska prípadného formulovania opatrení, ktoré by mali ambíciu fluktuáciu vyučujúcich znížiť. Napríklad v prípade, že sa preukáže, že učiteľky a učitelia menia svoje povolanie z dôvodu nízkeho mzdového ohodnotenia, zakročiť by mali hlavne ministerstvá školstva a financií. Aj v tomto prípade vyvstáva otázka, či situáciu riešiť pre všetkých vyučujúcich, alebo napríklad primárne pre najproblematickejšie predmetové špecializácie či vekové kohorty.

Na rozhodnutie zmeniť učiteľské povolanie môžu vplývať mnohé faktory, od individuálnych charakteristík (vek, sebaistota ohľadom nájdenia si nového zamestnania), cez nespokojnosť s profesiou, po zlé pracovné podmienky na pracovisku.[ii] V miere akú nám umožňovali dostupné dáta učiteliek a učiteľov základných škôl a 8-ročných gymnázií sme sa na niektoré z týchto dôvodov pozreli bližšie.

Približne každá desiata učiteľka či učiteľ základnej školy (ZŠ) alebo 8-ročného gymnázia zapojená do prieskumu[iii] vykázala najvyššiu mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie a podniká aktívne kroky pre nájdenie si novej práce (Tabuľka č. 1).[iv] Mieru aktivity učiteliek a učiteľov síce nevieme porovnať s inými povolaniami, ale vzhľadom na ich celkový nedostatok, obzvlášť v niektorých predmetoch a regiónoch, pokladáme tento podiel za vysoký. Zároveň platí, že zhruba 29 % učiteľov vykazujúcich najvyššiu mieru aktivity v hľadaní si nového povolania nechce zostať pracovať v školstve.

 

Vzťah s vekom

Prieskum potvrdzuje, že vysokú mieru aktivity vo vyhľadávaní nového zamestnania vykazujú v najväčšej miere mladé učiteľky a učitelia do 35 rokov. To môže predstavovať problém v kontexte starnúcej učiteľskej populácie. V roku 2017 malo 40 % učiteľov ZŠ a 8-ročných gymnázií 50 a viac rokov a 9 % menej ako 30 rokov.[v]

Vzťah so sebaistotou

Medzi mierou sebaistoty ohľadom nájdenia si novej práce a mierou aktivity hľadať si nové zamestnanie nepozorujeme jednoznačný vzťah (Tabuľka 2).[vi] Neplatí napríklad, že učiteľky a učitelia zapojení do prieskumu, ktorí vyvíjajú vysokú mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie, sú si aj veľmi sebaistí, že si ho nájdu. To je koniec-koncov aj logické, keďže vysoká miera sebaistoty ohľadom nájdenia si nového zamestnania nemusí nevyhnutne viesť k aktívnym krokom hľadať si nové zamestnanie, napríklad v prípade, že sú učiteľky či učitelia na svojej aktuálnej pozícii spokojní. Na druhej strane vysoká miera aktivity hľadať si nové zamestnanie nemusí automaticky znamenať, že si je človek aj sebaistý, že si nové zamestnanie nájde, napríklad v prípade, že nemá dostatočnú úroveň zručností.

Vzťah so zručnosťami

Pomocou nástroja Vzdelávanie a zručnosti online (PIAAC online) sme mali možnosť  sledovať 3 typy kognitívnych zručností: čitateľskú gramotnosť, matematickú gramotnosť a schopnosť riešiť problémy s využitím IKT.[vii] Treba podotknúť, že tento nástroj nemeria kvalitu pedagogických zručností učiteliek a učiteľov ani kvalitu toho, ako vedia učiť. Výsledky zahraničných štúdií však poukazujú na to, že vyššie úrovne čitateľskej či matematickej gramotnosti vyučujúcich sú korelované s lepšími výsledkami žiačok a žiakov v čítaní a matematike.[viii] Sú to tiež typy zručností, ktoré sú nevyhnutné pre vykonávanie zamestnaní v 21. storočí v kontexte automatizácie.

Vysokú mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie vykazujú učiteľky a učitelia zapojení do prieskumu s relatívne najnižšou úrovňou zručností (graf č. 1). To je na prvý pohľad dobrá správa, keďže chceme, aby v školách zostávali zamestnankyne a zamestnanci s najvyššou úrovňou zručností.

Na druhej strane to svedčí o pomerne zaujímavej selekcii. Na jednej strane sú vo vyhľadávaní si novej práce viac aktívne mladé učiteľky a mladí učitelia. Zároveň platí, že aktívne kroky v hľadaní si nového zamestnania podnikajú učiteľky a učitelia s relatívne nízkou úrovňou zručností. Z toho vyplýva, že spomedzi mladých učiteliek a učiteľov (do 35 rokov) si novú prácu aktívne vyhľadávajú tí, ktorí majú relatívne najnižšiu úroveň zručností (graf č. 1).

  Zdroj: prieskum učiteliek a učiteľov 2. stupňa (ISCED II) realizovaný v rokoch 2018-19 v rámci výskumu Vzdelávanie a zručnosti online (PIAAC online), ktorý je súčasťou Národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC)

 

Vzťah s osobnými záujmami

Učiteľky a učitelia, ktorých profesijné záujmy[ix] sa v najmenšej miere zhodujú s učiteľským povolaním, vykazujú vyššiu mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie. Takmer polovica (49 %) učiteliek a učiteľov zapojených do prieskumu s nízkou mierou zhody s povolaním vykazuje strednú až vysokú mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie (Tabuľka č. 3). 40 % z učiteliek a učiteľov so strednou mierou zhody s povolaním a 37 % s vysokou mierou zhody s povolaním vykazuje strednú až vysokú mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie. V tomto kontexte je na mieste otázka do akej miery boli osobné záujmy súčasných učiteliek a učiteľov zohľadnené pri rozhodovaní o štúdiu učiteľstva.

 

Vzťah s predmetovou špecializáciou

Viac učiteliek a učiteľov matematiky a cudzích jazykov podniká aktívne kroky pri hľadaní si novej práce než u ostatných predmetov. Až 14 % z nich vykazuje vysokú mieru aktivity, čo je o 5 p. b. viac ako napr. u učiteliek a učiteľov prírodovedných predmetov (Tabuľka č. 4). Dôvodom môžu byť atraktívnejšie alternatívne pracovné príležitosti pre týchto učiteľov. Učitelia špecializovaní na rozdielne predmety sa líšia v špecifických zručnostiach a tým pádom aj ich pracovné možnosti mimo učiteľskej profesie sa líšia. Špecifické zručnosti učiteľov matematiky, ktorí sa môžu uplatniť napr. v bankovom sektore, môžu byť na trhu práce ocenené viac ako zručnosti ostatných učiteľov a tým pádom takýto učitelia majú väčšiu motiváciu uplatniť sa mimo učiteľstva.[x]

 

Vzťah s relatívnou mzdou

Na mieru aktivity hľadať si nové zamestnanie môžu vplývať aj podmienky na pracovisku a kľúčovou premennou je mzda. Analyzovali sme relatívnu mzdu: pozerali sme sa na to, ako veľmi sa líši priemerná mzda na školách učiteliek a učiteľov zapojených do prieskumu od priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnaných osôb v okrese školy.[xi] Rozdiely v relatívnej mzde sú pomerne veľké. Najmenej v porovnaní s priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v okrese zarábajú učiteľky a učitelia v Bratislave (55 %) a najviac v okrese Levoča (107 %). Intuitívne by sme očakávali, že pokiaľ je mzda učiteliek a učiteľov nižšia ako priemerná mzda VŠ vzdelaných v okrese, tak miera aktivity hľadať si nové zamestnanie bude vyššia ako u učiteliek a učiteľov s vyššou relatívnou mzdou. Dôvodom je, že učiteľky a učitelia by sa teoreticky mohli uplatniť v alternatívnych zamestnaniach s vyšším platovým ohodnotením. Tento vzťah však na vzorke zúčastnených neplatí v plnej miere (Tabuľka č. 5). Zhruba polovica učiteliek a učiteľov zo škôl s priemernou mzdou, ktorá je o viac ako 30 % nižšia ako je priemerná mzda VŠ vzdelaných v okrese podniká strednú alebo vysokú mieru aktivity pri hľadaní si novej práce. Pri vyšších pásmach relatívnej mzdy však tento vzťah už nie je taký jednoznačný.

 

Vzťah s nezamestnanosťou v regióne

Okrem platového ohodnotenia môže na aktivitu hľadať si nové zamestnanie vplývať aj dopyt po práci v danom regióne. Predpokladáme, že vysoká miera nezamestnanosti v regióne[xii] indikuje nižší počet alternatívnych pracovných príležitostí pre učiteľky a učiteľov. Vyššia miera nezamestnanosti by teda mohla negatívne pôsobiť na aktivitu hľadať si nové zamestnanie. Dáta z prieskumu však neindikujú vzťah medzi mierou nezamestnanosti v okrese a podnikaním aktívnych krokov pri hľadaní si novej práce (Tabuľka č. 6).

 

Záver

Fluktuácia učiteliek a učiteľov so sebou prináša náklady v podobe nižšej úspešnosti žiačok a žiakov[xiii] či vyšších nákladov pre školy v podobe vynaložených prostriedkov pri hľadaní nových vyučujúcich, ktoré by inak mohli byť použité na zlepšenie iných aspektov vzdelávania. Cieľom tejto analýzy bolo čiastočne objasniť, prečo učiteľky a učitelia základných škôl a 8-ročných gymnázií na Slovensku podnikajú aktívne kroky na odchod zo svojho zamestnania. Prezentované výsledky naznačujú, že na rozhodovanie zmeniť svoje zamestnanie majú v prípade učiteliek a učiteľov zapojených do prieskumu väčší vplyv individuálne faktory, ako vek a špecializácia. Zvyšovať motiváciu vyučujúcich zmeniť zamestnanie môže aj ich ohodnotenie, najmä ak je výrazne nižšie ako mzdové ohodnotenie vysokoškolsky vzdelaných v danom regióne. Okrem toho sa ukázalo, že najväčšiu mieru aktivity v hľadaní si nového zamestnania podnikajú učiteľky a učitelia do 35 rokov, čo nie je priaznivý výsledok v kontexte starnúcej učiteľskej populácie. Vzorka nie je reprezentatívna a treba ju preto vnímať ako sondu do problematiky. Analýza však môže slúžiť ako podkladová štúdia pre prípadné odporúčania s cieľom znížiť fluktuáciu vyučujúcich.

Článok na stiahnutie: AKE_FAKTORY_VPLYVAJU_NA_FLUKTUACIU_UCITELOV

[i] Horváthová, S. L. (2020). Školy na Slovensku hlásia rekordný nedostatok učiteľov. Hospodárske noviny. https://slovensko.hnonline.sk/2069120-skoly-na-slovensku-hlasia-rekordny-nedostatok-ucitelov

[ii] Borman, G., Dowling, M. (2008). Teacher Attrition and Retention: A Meta-Analytic and Narrative Review of the Research. Review of Educational Research 2008 78: 367

Guarino, C., Santibañez, L., Daley, G. (2006). Teacher Recruitment and Retention: A Review of the Recent Empirical Literature. Review of Educational Research Summer 2006, Vol. 76, No. 2, pp. 173–208

[iii] Zdroj údajov je prieskum učiteliek a učiteľov realizovaný Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania v rokoch 2018 – 2019 v rámci 1. a 2. etapy výskumu Vzdelávanie a zručnosti online (PIAAC online; https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/piaac), ako súčasť Národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) vďaka podpore z ESF. Vzorka zahŕňa 858 pedagogických zamestnancov, z ktorých 87 % sú učiteľky alebo učitelia. Pre zjednodušenie ďalej o vzorke referujeme ako o učiteľkách a učiteľoch. Nejedná sa o vzorku s náhodným výberom, zistenia preto nie je možné zovšeobecniť na celú populáciu pedagogických zamestnancov ZŠ a 8-ročných gymnázií. Učiteľky a učitelia zapojení do prieskumu môžu zdieľať rôzne spoločné charakteristiky, ktoré môžu byť dôležitým faktorom pre motiváciu zmeniť povolanie (napr. motivácia pre výkon učiteľského povolania).

[iv] Respondentky a respondenti vypĺňali sadu otázok týkajúcich sa individuálnych preferencií pre rôzne typy pracovných aktivít ako aj záujmu o nájdenie si nového zamestnania, na základe ktorej OECD vytvorilo tri miery aktivity v hľadaní si nového zamestnania.

[v] OECD (2020). Teachers by age (indicator). doi: 10.1787/93af1f9d-en

[vi] Respondentky a respondenti vypĺňali sadu otázok, na základe ktorej OECD vytvorilo tri miery sebaistoty a vnútornej motivácie hľadať si nové zamestnanie alebo dodatočné vzdelávanie. Nie je možné oddeliť mieru sebaistoty hľadať si nové zamestnanie a dodatočné vzdelávanie.

[vii] Bližšie informácie o kognitívnych zručnostiach: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/piaac/o-merani-piaac

[viii] Meroni, E. C., Vera-Toscano, E., & Costa, P. (2015). Can low skill teachers make good students? Empirical evidence from PIAAC and PISA. Journal of Policy Modeling, 37(2), 308-323.

[ix] Respondentky a respondenti vypĺňali sadu otázok o profesijných záujmoch, na základe ktorej OECD vytvorilo premennú, ktorá reflektuje mieru, do akej sa záujmy o rôzne typy pracovných aktivít zhodujú so súčasným zamestnaním respondentov. Otázky zväčša obsahovali zoznam aktivít (napr. „vykonávať chemické experimenty“, „poskytovať kariérne poradenstvo“, „prevádzkovať kozmetický salón“), z ktorých mali respondentky a respondenti vybrať tie, ktoré by sa im najviac páčili vykonávať. 59 % učiteľov zo vzorky vykazuje vysokú zhodu, 26 % strednú a 15 % malú zhodu medzi záujmami a súčasným povolaním.

[x] Lovenheim, M., Turner, S. (2018) Economics of Education. Worth Publishers: New York.

[xi] Údaje o mzde jednotlivých učiteliek a učiteľov nie sú dostupné. Zdrojom údajov o priemernej mzde vysokoškolsky vzdelaných za rok 2018 v jednotlivých okresoch je Štvrťročné zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR, Trexima).

[xii] Zdrojom údajov o miere nezamestnanosti sú štatistiky ÚPSVR (2019).

[xiii] Esdal, L. (2019). Why Teachers Leave: What the Data Say. https://www.educationevolving.org/blog/2019/02/why-teachers-leave-what-data-say