Lucia Pavlíková (externá analytička NÚCEM)

Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC – Programme for the International Assessment of Adult Competencies) je najväčší a najkomplexnejší výskum zameraný na mapovanie schopností a zručností dospelých, prebiehajúci pod záštitou OECD.

Mnohí obyvatelia Európy si nemôžu nájsť prácu, pretože nedisponujú správnymi zručnosťami, alebo zastávajú pracovné pozície, ktoré nezodpovedajú ich schopnostiam. V skutočnosti 30 % absolventov vysokých škôl pracuje na pozíciách, ktoré si nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Zároveň 40 % zamestnávateľov nedokáže nájsť pracovníkov s vhodnými zručnosťami na obsadenie voľných pracovných miest.[1] Dnes je potrebné, aby ľudia disponovali rôznymi zručnosťami, od tých základných, ako napríklad schopnosť čítať, písať, počítať a digitálne zručnosti, až po odborné alebo technické zručnosti, ako aj podnikateľské a prierezové zručnosti, ako napríklad znalosť cudzích jazykov alebo schopnosť sa učiť a chopiť sa iniciatívy.

OECD od roku 2011 realizuje medzinárodný výskum, ktorý zisťuje ako sú občania v jednotlivých členských krajinách pripravení na život v modernej spoločnosti. Výskum sa zameriava na tie schopnosti a zručnosti dospelých, ktoré sú potrebné pre ich uplatnenie v každodennom živote, ako napr. čítanie s porozumením, základy matematickej gramotnosti, či vyhľadávanie informácií predovšetkým v elektronickej podobe, resp. využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) a schopnosť riešiť úlohy s využitím IKT. Program PIAAC tiež mapuje, v akých životných fázach a situáciách dokážu dospelí kompetencie najefektívnejšie získavať a využívať a naopak, kedy ich strácajú a ktoré zručnosti im chýbajú. Takéto priame sledovanie zručností ľudí poskytuje konkrétnejší obraz o ľudskom kapitále jednotlivých krajín ako vychádzanie z údajov o dosiahnutom vzdelaní (získanej kvalifikácie) alebo času stráveného vzdelávaním. Pre porovnanie, kvalifikácie, ako formálne osvedčenie dosiahnutých výstupov z učenia, nemusia zodpovedať skutočným zručnostiam jednotlivca, predovšetkým z pohľadu na čas, ktorý uplynul od získania potvrdenia o kvalifikácii i z pohľadu nastavenia systému overovania kvalifikácií. Napríklad v Slovenskej republike je výstup z formálneho vzdelávania primárnym všeobecne akceptovaným potvrdením o dosiahnutej úrovne vedomostí, zručností a kompetencií jednotlivca. Systém celoživotného vzdelávania však obsahuje aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, pričom pre dospelých je kľúčové na akej pracovnej pozícii pracujú. V dospelosti sa totiž najviac učíme v práci, neformálne sa vzdelávame v rámci školení a kurzov a informálne sa učíme v situáciách, ktoré prebiehajú vždy a všade (doma, v práci, vo voľnom čase).

Program PIAAC zároveň poskytuje dáta pre výskum ako súvisia zručnosti so spoločensko-ekonomickým úspechom jednotlivcov na trhu práce na individuálnej úrovni alebo s výkonom krajiny na makro úrovni.  Výskum totiž zahŕňa aj doplnkový dotazník (tzv. Background Questionnaire – BQ), ktorý umožňuje získať cenný súbor informácií ohľadom sociálno-demografických charakteristík respondentov, ich dosiahnutého vzdelania, postavenia na trhu práce a údajov o zamestnaní, pracovného prostredia a používania IKT v práci a v bežnom živote. Je však potrebné pripomenúť si, že testy programu nie sú reálnym prostredím a len pomáhajú reálne prostredie navodiť.

Výskum zručností dospelých PIAAC sa zameriava na to, ako ľudia rozvíjajú svoje zručnosti, ako používajú tieto zručnosti a aké výhody získajú z ich uplatnenia. Za týmto účelom PIAAC zbiera informácie o tom, ako sú zručnosti používané doma, na pracovisku a v spoločnosti; ako sú tieto zručnosti rozvíjané, zachovávané a využívané po celý život, ako tieto zručnosti ovplyvňujú účasť na trhu práce, príjem, zdravie, sociálnu a politickú angažovanosť. Na základe zistených informácií PIAAC umožňuje skúmať dopad čítania, písania, počítania a riešenia problémov s využitím IKT na rad ekonomických a sociálnych javov, ako aj hodnotiť výkonnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy a nastaviť nástroje vzdelávacej politiky pre rozvoj kľúčových kompetencií, ktoré napomáhajú ľuďom uplatniť sa na trhu práce a v spoločnosti.

PIAAC 1

V rámci prvého cyklu realizácie výskumu PIAAC boli uskutočnené tri kolá zberu dát v priebehu rokov 2011-2018. Hlavný zber dát sa v prvom kole konal od 1. augusta 2011 do 31. marca 2012 vo väčšine zúčastnených krajín. Výskumu zručností dospelých v rámci prvého kola merania PIAAC sa zúčastnilo približne 166 000 dospelých vo veku 16 až 65 rokov. Do výskumu bolo zapojených 24 krajín sveta a národných regiónov: 22 členských krajín OECD – Austrália, Rakúsko, Belgicko (Flámsko), Kanada, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Japonsko, Južná Kórea, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Slovenská republika, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo (Anglicko a Severné Írsko), Spojené štáty (USA) a dve partnerské krajiny – Cyprus a Ruská federácia.

Ako sme postupovali na Slovensku?

Vzorka respondentov vo veku od 16 do 65 rokov bola vyberaná z Registra obyvateľov Slovenskej republiky podľa technických štandardov a usmernení OECD „Technické štandardy a smernice k štúdii PIAAC“. Veľkosť výberového súboru bola 9 280 osôb. Podarilo sa nám dosiahnuť návratnosť v hodnote 67,5%, t.j. výskumu sa na Slovensku zúčastnilo 5702 osôb (2697 mužov a 3005 žien), čím sa Slovenská republika v tomto parametri podľa predbežných výsledkov zaradila medzi prvú desiatku zúčastnených krajín.

Oslovení boli ľudia žijúci v danej krajine bez ohľadu na občianstvo. Výskum v Slovenskej republike prebiehal podľa osobného rozhodnutia v slovenčine alebo maďarčine ako jazyku najpočetnejšej menšiny žijúcej na jej území.

Výskumné nástroje zadávali školení anketári v domácnostiach respondentov alebo na inom mieste podľa dohody medzi respondentom a anketárom.

Výsledky výskumu PIAAC 1

Čitateľská gramotnosť

V hodnotení úrovne zručností čitateľskej gramotnosti sa Slovensko nachádza medzi porovnávanými krajinami na 8. mieste – obrázok 1.

Obrázok 1 Úroveň čitateľskej gramotnosti dospelých vo veku 16 – 65 rokov v krajinách OECD (Percento testovaných na každom stupni čitateľskej gramotnosti)

Zdroj: Survey of Adult Skills (PIAAC) (2012), Tabuľka 2.1

Toto umiestnenie získalo vďaka výrazne nadpriemernému podielu dospelých, ktorí sa umiestnili na 3. stupni čitateľskej gramotnosti – 44,4% respondentov, pričom v krajinách OECD to bolo v priemere 38,4% dospelých. Dospelí na 3. stupni správne rozumejú ťažkým a dlhým textom napísaným v rôznych štýloch, rozumejú štruktúre textov a rečníckym obratom a dokážu identifikovať, vysvetliť alebo posúdiť jednu alebo viac informácií a urobiť správny záver. Vo väčšine krajín je 3. stupeň gramotnosti najčastejší. Platí to pre všetky zúčastnené krajiny s výnimkou Írska, Poľska, Talianska a Španielska, ktoré majú väčší podiel dospelých na 2. stupni gramotnosti. Výsledky zároveň poukazujú na zjavnú slabinu Slovenska, ktorou je veľmi malý podiel ľudí na 4. a 5. stupni čitateľskej gramotnosti.

Z daných výsledkov je možné konštatovať, že na Slovensku v oblasti čitateľskej gramotnosti, dosahujú jednotlivci na stredoškolskom, ale aj vysokoškolskom stupni vzdelávania predovšetkým priemerné čitateľské zručnosti. Výsledky zároveň poukazujú na rozhodujúci význam stredných škôl, ktoré zásadným spôsobom formujú túto schopnosť, nakoľko po dosiahnutí úplného stredoškolského vzdelania s maturitou sa už úroveň čitateľskej gramotnosti zvyšuje oveľa pomalšie.

Prehľad rozdielov medzi dosiahnutým stupňom čitateľskej gramotnosti a najvyšším dosiahnutým vzdelaním v krajinách OECD ukazuje mieru, akou prispievajú tri stupne vzdelávania k čitateľskej gramotnosti obyvateľstva. Napriek tomu, že medzi charakterom vysokých škôl môžu existovať značné rozdiely, v prípade Slovenska pozorujeme len relatívne nízku pridanú hodnotu vysokoškolského štúdia k celkovej úrovni čitateľskej gramotnosti obyvateľov v porovnaní s príspevkom stredoškolského vzdelania. Takýto malý príspevok vysokých škôl môže byť jednou z príčin, prečo sa Slovensko nachádza hlboko pod priemerom OECD. Dôležité je i porovnanie s Českou republikou, kde je pridaná hodnota  vysokoškolského štúdia k celkovej úrovni čitateľskej gramotnosti zreteľne vyššia ako na Slovensku. Vysoký podiel populácie na tretej úrovni čitateľskej gramotnosti teda Slovensko dosahuje najmä vďaka úrovni a rozšírenosti stredoškolského vzdelávania s maturitou.

Inými slovami, Slovensko má síce relatívne vysoký podiel ľudí, ktorí správne rozumejú ťažkým a dlhým textom napísaným v rôznych štýloch, dokážu posúdiť jednu a viac informácií z textu a vyvodiť správny záver (úroveň 3), no máme len málo ľudí, ktorí by dokázali rozumieť aj dlhším odborným textom, syntetizovať rôzne informácie, či posudzovať dôkazy a argumenty (úroveň 5). Túto úroveň čitateľskej gramotnosti by mali dosahovať absolventi vysokých škôl, no z výsledkov vyplýva, že u nás vysoké školy neprodukujú čitateľsky gramotných ľudí na takejto vysokej úrovni a z hľadiska hlbšej práce s prečítanými informáciami vysokoškolské štúdium nekladie oveľa vyššie nároky ako stredoškolské štúdium.

Dlhodobú orientáciu systému vzdelávania na Slovensku k priemernosti potvrdzuje aj porovnanie úrovne čitateľskej gramotnosti piatich vekových skupín obyvateľov – obrázok č. 2.

Obrázok 2 Čitateľská gramotnosť piatich vekových skupín v SR

Zdroj: Databáza Survey of Adult Skills (PIAAC) (2012)

Rozdiel medzi tromi nižšími vekovými skupinami (16-24, 25-34 a 35-44 roční) je minimálny. Znamená to, že v týchto vekových kategóriách máme takmer rovnakú úroveň čitateľskej gramotnosti dospelej populácie, a teda že do veku 44 rokov sa úroveň čitateľskej gramotnosti populácie nezvýšila ani neklesla. V nadväznosti na to je dôležité aj zistenie, že vo vyšších vekových skupinách sa čitateľská gramotnosť už nezvyšuje. Je možné predpokladať, že táto skutočnosť ide ruka v ruke s nízkym záujmom dospelej populácie na Slovensku o ďalšie vzdelávanie po ukončení formálneho vzdelávania. Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý na Slovensku v roku 2018 realizoval Štátny inštitút odborného vzdelávania, takmer polovica Slovákov (45,5%) neabsolvovala za uplynulý rok žiadnu formu celoživotného vzdelávania.

Pre systém vzdelávania na Slovensku je mimoriadne znepokojujúca skutočnosť, že rozdiel medzi priemerným (tretím) stupňom čitateľskej gramotnosti, ktorý dosiahli ľudia vo veku 16-24 rokov oproti výsledkom 55-65 ročných predstavuje len 10 bodov a je po Anglicku/Severnom Írsku a USA najnižší spomedzi všetkých krajín. Znamená to, že za dobu 40 rokov školský systém nebol príliš efektívny v tom, aby výraznejšie zvýšil čitateľskú gramotnosť ľudí z mladších generácií, a to aj napriek tomu, že s nástupom informačných technológií a internetu je porozumenie písanému textu ešte dôležitejšie ako v minulosti.

Matematická gramotnosť

V hodnotení úrovne matematickej gramotnosti v roku 2012 sa Slovensko nachádzalo medzi porovnávanými krajinami na 7. mieste – obrázok č. 3.

Obrázok 3 Úroveň matematickej gramotnosti dospelých vo veku 16 – 65 rokov v krajinách OECD (Percento testovaných na každom stupni matematickej gramotnosti)

Zdroj: Survey of Adult Skills (PIAAC) (2012), Tabuľka 2.5, OECD (2013), OECD Skills Outlook 2013: First Results from the Survey of Adult Skills, OECD Publishing, str.75

Za vysoké umiestnenie vďačí Slovensko opäť veľkému podielu ľudí na priemernej úrovni, pričom má menšie percento dospelých na najvyššej úrovni, ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko. Na 3. stupni matematickej gramotnosti dokážu dospelí riešiť komplexnejšie úlohy vyžadujúce niekoľko krokov a voľbu stratégie na riešenie problémov, pričom úlohy môžu byť formulované aj menej explicitné v nie celkom jednoduchom kontexte. Na Slovensku dosiahlo tretí stupeň matematickej gramotnosti 41,1% ľudí a v krajinách OECD v priemere 34,4% dospelých. Tesne pred Slovenskom je na tomto stupni Japonsko (43,7%) a tesne za Slovenskom sa umiestnilo Česko (40,4%) a Holandsko (39,4%). Najmenší podiel dospelých na tomto stupni je v Taliansku (24,4%), Španielsku (24,5%) a USA (25,9%).

Výskum ukázal, že matematická, podobne ako čitateľská gramotnosť, súvisí s dosiahnutým vzdelaním, ľudia s vyšším vzdelaním spravidla dosahujú aj vyššie priemerné hodnotenie a viac z nich sa umiestňuje na najvyšších stupňoch matematickej gramotnosti. Pohľad na slovenský systém vzdelávania z perspektívy výskumu zručností dospelých PIAAC poukazuje aj v oblasti matematickej gramotnosti na jeho prevažujúcu orientáciu na priemer. S tým sa však nie je možné uspokojiť, keďže daný podiel ľudí v priemernej kategórii matematickej gramotnosti je spôsobený nižším percentom nadpriemerných ľudí a nie nižším percentom podpriemerných ľudí. V oblasti výskumu korelácie vzdelania a matematickej gramotnosti je oproti čitateľskej gramotnosti výsledok priaznivejší, pretože najvyšší stupeň matematickej gramotnosti dosiahol viac ako dvojnásobný podiel absolventov magisterského a inžinierskeho štúdia než absolventov stredných škôl s maturitou.

V rámci porovnania priemernej matematickej gramotnosti piatich vekových skupín obyvateľov – obrázok č. 4. sa ukázalo, že ľudia v strednej generácii (35-44 rokov) mali vyššiu matematickú gramotnosť ako mladí dospelí (25-35 rokov), ktorí mali zas vyššiu matematickú gramotnosť ako najmladší respondenti (16-26 rokov). Medzi staršími ľuďmi (45-65 rokov) bol najmenší podiel ľudí nachádzajúcich sa na najvyššej úrovni matematickej gramotnosti.

Obrázok 4 Matematická gramotnosť piatich vekových skupín v SR

Zdroj: Databáza Survey of Adult Skills (PIAAC) (2012)

Nižšia úroveň matematickej gramotnosti najmladšej vekovej kategórie ľudí (v porovnaní s 25-44 ročnými ľuďmi), môže vyplývať zo straty postavenia matematiky ako jedného zo základných všeobecno-vzdelávacích predmetov (napr. zníženie hodinovej dotácie matematiky, zredukovanie obsahu vzdelávania, zrušenie matematiky ako povinného maturitného predmetu). Dlhodobý pokles matematickej gramotnosti nebol kompenzovaný ani presvedčivým zvýšením čitateľskej gramotnosti. Zásahy do systému vzdelávania v priebehu uplynulých rokov mohli viesť k poklesu matematickej gramotnosti, s tým, že čitateľská gramotnosť sa nezvýšila.

Schopnosť riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí (digitálna gramotnosť)

Postavenie Slovenska v medzinárodnom porovnaní schopnosti riešiť problémy s IKT (digitálnej gramotnosti) zaostáva za priemerom krajín OECD. Na 3.(najvyššom) stupni digitálnej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo len 4,2% ľudí, čo je najmenej spomedzi všetkých zúčastnených krajín. Priemerný podiel ľudí na tomto stupni v zúčastnených krajinách OECD je 5,8% dospelých. Najväčší podiel obyvateľov na tomto stupni bol  v Švédsku (8,8%) a Fínsku (8,4%).

Na Slovensku bolo  na 2. (priemernom) stupni digitálnej gramotnosti 22,8% testovaných, v zúčastnených krajinách OECD to bolo v priemere 28,2 % dospelých. Menej ľudí na tomto stupni bol len v Poľsku (15,4%) a Írsku (22,1%). Najvyšší podiel ľudí na 2. stupni týchto schopností sa preukázal  opäť vo Švédsku (44%) a Fínsku (41,6%).

Obrázok 5 Schopnosť dospelých vo veku 16 – 65 rokov riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí v krajinách OECD (Percento testovaných na každom stupni schopnosti)

Zdroj: Survey of Adult Skills (PIAAC) (2012), Tabuľka 2.10.A 23

Výsledky ľudí o nízkej úrovni schopnosti riešiť problémy s využitím IKT vypovedajú aj o tom, že úroveň digitálnej gramotnosti na rozdiel od čitateľskej a matematickej gramotnosti súvisí s úrovňou dosiahnutého vzdelania v menšej miere. Vo všetkých skupinách vzdelania, aj medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním bolo mnoho takých, ktorí dosahujú len veľmi nízku úroveň schopností riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí a neboli pripravení používať nové informačné a komunikačné technológie. Aj medzi ľuďmi s najvyšším vzdelaním bol nezanedbateľný počet takých, ktorí odstúpili od testovania pomocou počítača, medzi absolventmi magisterského alebo inžinierskeho stupňa ich bolo 1,63% a medzi absolventmi doktorandského štúdia 0,1% dospelých z celkovej vzorky 5702 testovaných. Prakticky to znamená, že napríklad nahradenie papierovej dokumentácie digitálnou by si vyžadovalo masívnu kampaň a predchádzajúce školenia v oblasti práce s tabletmi.

Pre ľudí vo vyšších vekových skupinách je nadobudnutie schopnosti používať IKT a riešiť problémy s ich použitím často príliš náročnou a ťažko zvládnuteľnou úlohou. O to dôležitejšie je, aby tieto schopnosti získavali mladší ľudia. V tejto oblasti má preto medzigeneračný rozdiel mimoriadne veľký význam. Na posúdenie tohto rozdielu môžeme porovnať výsledky všetkých ľudí vo veku 16-65 rokov s výsledkami mladých ľudí vo veku 16-24 rokov.

Keď porovnávame odstup od priemerných schopností obyvateľov krajín OECD, na úrovni celej populácie Slovensko zaostáva za priemerom o 7 percentuálnych bodov, ale v prípade mladých dospelých vo veku 16-24 rokov je toto zaostávanie  väčšie a predstavuje 9 percentuálnych bodov. Mladí ľudia generácie Y a Z vyrastali už v digitálnej dobe a pri súčasnom dynamickom rozvoji informačno-komunikačných technológií využívaných nielen v bežnom živote jednotlivcov, ale najmä v pracovnom prostredí na dennej báze je nevyhnutné, aby držali krok so svojimi rovesníkmi zo zahraničia. Nízka úroveň digitálnej gramotnosti nás znevýhodňuje predovšetkým v súvislosti s rozbiehajúcou sa štvrtou priemyselnou revolúciou, nakoľko slovenská pracovná sila nie je dostatočné pripravená na digitálnu transformáciu a automatizáciu hospodárstva.

Nadväznosť úrovne skúmaných gramotností a vybraných demografických a sociálno-ekonomických faktorov  

Zručnosti a odvetvia ekonomickej činnosti

Táto časť analýzy výsledkov výskumu zručností dospelých PIAAC bola zameraná na otázku uplatnenia zručností v štrukturálne najdôležitejších odvetviach ekonomickej činnosti na Slovensku, ktoré majú najmenej 2,5 percentný podiel na zamestnanosti.

Najväčší podiel ekonomicky aktívnych respondentov, ktorí dosiahli najvyššie stupne čitateľskej a matematickej gramotnosti pracuje v odvetví počítačových činností, vo finančníctve a poisťovníctve a výskume a vývoji. V odvetví počítačových činností sa vôbec nevyskytujú pracovníci na najnižšej úrovni matematickej gramotnosti a na najnižšej úrovni čitateľskej gramotnosti sú len necelé 4 percentá pracovníkov.

Protipólom týchto troch odvetví sú stavebníctvo, hotely a reštaurácie, doprava a skladovanie a obchodné a iné služby, v ktorých pracuje najmenší podiel pracovníkov s najvyššou čitateľskou a matematickou gramotnosťou.

Výskum priniesol aj údaje o tom, ako sa uplatňujú ľudia s rôznou úrovňou digitálnej gramotnosti. Prirodzene, na prvom mieste je odvetvie počítačových činností, za ktorým opäť nasleduje finančníctvo a poisťovníctvo a výskum a vývoj. Naopak, najmenšie nároky na tieto kompetencie kladie práca v odvetví stavebníctva a aj poľnohospodárstva, atď.

Zručnosti a príjem

Matematická gramotnosť je najviac finančne oceňovanou zručnosťou vo väčšine zamestnaní. Zníženie dôrazu na formovanie matematickej gramotnosti na stredných školách a jeho presun na iné predmety vlastne môže znižovať schopnosť mladej generácie získať v budúcnosti vyššie pracovné príjmy.

Analýza ukazuje rovnako silnú koreláciu medzi úrovňou digitálnej gramotnosti a výškou príjmov. V skupinách s vyššími príjmami presvedčivo rastie podiel ľudí, ktorí v testoch dosiahli úroveň digitálnej gramotnosti na stupňoch 2 a 3. Osoby s vyššou digitálnou gramotnosťou majú väčšiu šancu získať lepšie platené miesta v pracovnom prostredí zameranom na riešenie pracovných úloh s IKT. Príprava mladých ľudí v oblasti digitálnej gramotnosti teda patrí spoločne s formovaním ich matematickej gramotnosti medzi podmienky budúceho dosahovania vyšších príjmov.

Zručnosti a sociálny pôvod

Vo výskume sa zisťovala úroveň vzdelania rodičov respondentov, čo dovoľuje uvádzať ju do súvisu s výsledkami, ktoré v testoch zručností dosiahli respondenti. Analýza vzťahu digitálnej gramotnosti a vzdelania rodičov preukázala, že znevýhodnenie vyplývajúce z rozdielov v sociálnom postavení rodičov existuje vo všetkých krajinách.

Trendom krajín OECD  je preniesť úlohu vyrovnávania sociálnych rozdielov vytváraných rodinou na systém výchovy a vzdelávania. Cieľom je zmierňovať sociálny hendikep detí pochádzajúcich z nižších vrstiev, kde majú rodičia len základné, povinné vzdelanie. Existujú však veľké rozdiely v miere kompenzácie tohto znevýhodnenia v systéme vzdelávania. Najvyššiu mieru schopnosti kompenzovať sociálnu nerovnosť pozorujeme vo Fínsku a najnižšiu v Poľsku. Slovensko sa v schopnosti vyrovnávať sociálne rozdiely nachádza na piatom najnižšom mieste nad Poľskom, Estónskom, USA a Írskom. Patrí medzi krajiny s jednou z najnižších schopností kompenzovať vo vzdelávaní znevýhodnenie detí vyplývajúce z ich sociálneho a etnického pôvodu.

Úloha systému vzdelávania pri vyrovnávaní sociálnych nerovností nie je na Slovensku, ale ani v iných krajinách dostatočne napĺňaná. Výsledky výskumu zručností dospelých PIAAC ukazujú, že ide o vážny problém, najmä keď sa porovnávame s Českou republikou alebo inými veľkosťou podobnými krajinami. Pri celkovo nízkej a z hľadiska krajín OECD podpriemernej úrovni digitálnej gramotnosti obyvateľov Slovenska to znamená, že len 0,6% testovaných osôb, ktorých ani jeden rodič nemal úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, dosiahlo 3. úroveň digitálnej gramotnosti a len 7% 2. úroveň hodnotenia tejto schopnosti. Inými slovami, viac ako 90% testovaných, ktorých ani jeden z rodičov nemá úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou má len minimálnu alebo žiadnu schopnosť používať  IKT.

Sumarizácia výsledkov PIAAC 1

Národná správa o výskume kompetencií dospelých z prvého cyklu merania PIAAC v SR (z roku 2012) poukazuje na skutočnosť, že vo všeobecnosti občania Slovenskej republiky obstáli na dobrej úrovni v čitateľskej a matematickej gramotnosti; tieto výsledky boli prijaté odbornou a laickou verejnosťou veľmi pozitívne. Na druhej strane však musíme poznamenať, že v časti výskumu, ktorá sa týkala digitálnej gramotnosti je Slovensko takmer na chvoste zverejnených výsledkov. Druhou významnou výzvou pre Slovensko je, že miera medzigeneračnej akcelerácie čitateľskej a matematickej gramotnosti je mimoriadne nízka, tzn. zručnosti starších sú na porovnateľnej úrovni so zručnosťami generácie mladých ľudí[2]. Práve údaje o akcelerácii gramotností obyvateľstva hovoria o efektívnosti systému vzdelávania, čo vypovedá o stagnácii efektívnosti systému vzdelávania v našej krajine.

Výsledky výskumu sú upozornením, že existuje nezanedbateľný podiel dospelých na nízkej úrovni čitateľskej a matematickej gramotnosti. Na Slovensku dosahuje až 11,8% dospelých len najnižšiu úroveň čitateľskej gramotnosti a 13,8% len najnižšiu úroveň matematickej gramotnosti. Na tejto úrovni dokážu ľudia riešiť len úlohy s veľmi malým počtom krokov a chápu iba malé množstvo informácií, ktoré musia byť prezentované v celkom jednoduchých súvislostiach. Osoby na tejto úrovní dokážu vyhľadať konkrétnu informáciu v jednoduchom texte, napríklad interpretovať dáta na cenovke produktu, ale nedokážu vypočítať cestovné náhrady na základe vyplneného výkazu služobných ciest.

V mnohých krajinách nemá veľká časť obyvateľstva skúsenosti s IKT alebo jej chýba základná počítačová gramotnosť potrebná na využívanie IKT v každodennom živote. Slovensko patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších podielov, máme až 21,7% takýchto ľudí. Najnižší podiel takýchto ľudí, menej ako 7% ľudí vo veku 16-65 rokov, je v Holandsku, Nórsku a Švédsku. Dokonca aj spomedzi počítačovo gramotných sa až 45,4% dospelých obyvateľov Slovenska umiestnilo len na najnižšej úrovni digitálnej gramotnosti. Na tejto úrovni sú ľudia schopní používať len najdostupnejšie počítačové aplikácie a využívať ich len na úplne jednoduché účely podľa jasne stanovených pokynov a s malým počtom krokov. Nedokážu napríklad vyhľadať informáciu v tabuľkovom procesore a odoslať ju e-mailom osobe, ktorá o ňu požiadala alebo splniť úlohu súvisiacu s rezervovaním konferenčnej miestnosti. Iba 4,5% dospelých na Slovensku dosahuje najvyššiu úroveň gramotnosti, čiže dokáže plniť úlohy vyžadujúce schopnosť používať väčší počet aplikácií v menej užívateľsky komfortnom prostredí a riešiť problémy, ktoré vyžadujú komplexnejší prístup a prekonávanie prekážok pri získavaní informácií.

Výskum potvrdzuje, že dosiahnutie vyšších úrovní zručností znamená vyššiu účasť v procese vzdelávania a odbornej prípravy. Výsledky programu PIAAC poukazujú aj na skutočnosť, že existuje významný zdroj kapitálu vysoko zručných jednotlivcov, ktorí sú však mimo trhu práce. Na Slovensku je to asi 24% mladých, ktorí sú neaktívni, pričom patria medzi zručnú a vysokokvalifikovanú časť obyvateľstva. Napriek vysokému percentu nezamestnaných mladých ľudí, zamestnávatelia stále ohlasujú nedostatok kvalifikovaných osôb pre konkrétne pozície. Otázkou ostáva, prečo úroveň a štruktúra kompetencií a gramotností mladých ľudí vo vysokom percente nezodpovedá súčasným potrebám trhu práce a potrebám konkrétnych zamestnávateľov a ani prognózovanému vývoju a trendom v perspektívnych odvetviach hospodárstva Slovenskej republiky.

Silnou stránkou Slovenska je schopnosť dlhodobo zabezpečovať priemernú úroveň čitateľskej a matematickej gramotnosti obyvateľov, ktorí absolvovali stredný stupeň vzdelávania.

Slabými stránkami sú:

• Dlhodobá stagnácia vzdelávania k čitateľskej gramotnosti a dlhodobý pokles schopnosti systému vzdelávania zabezpečiť zvyšovanie matematickej gramotnosti obyvateľstva.
• Celková nedostatočnosť zabezpečenia aspoň priemernej úrovne schopností obyvateľstva riešiť problémy s použitím IKT.
• Nízka schopnosť systému vzdelávania privádzať absolventov stredných a vysokých škôl na najvyššie úrovne čitateľskej a matematickej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí.

Čo ďalej – PIAAC 2

V roku 2018 sa nositeľom agendy PIAAC a realizátorom výskumu stal Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Pre Slovenskú republiku je kľúčové zúčastniť sa druhého a ďalších cyklov medzinárodného merania kľúčových kompetencií dospelých – PIAAC. Nielen kvôli získaniu celkového obrazu o stave schopností a zručností dospelých, ale najmä kvôli celkovej reflexii na systém vzdelávania, nadobúdanie a využívanie zručností a kompetencií obyvateľstva. Na základe dát, získaných z tohto cyklu, bude možné systematicky spracovať analýzy v kontexte iných dostupných dát z meraní ako napr. PISA (Čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ (The Programme for International Student Assessment) alebo TALIS (Medzinárodná štúdia o vyučovaní a vzdelávaní (Teaching and Learning International Survey), či iné. Cieľom národnej správy bude uviesť medzinárodné porovnania so zameraním na postavenie Slovenska medzi zúčastnenými krajinami. Doterajšie porovnania a uvedené výsledky sú vstupom do ďalšieho procesu spracovania získaných údajov. V nasledujúcich obdobiach budú realizované hlbšie analýzy.

NÚCEM v súčasnosti realizuje prípravné práce v súvislosti s pilotným testovaním, ktoré začne 1.4.2020. Ide v poradí o druhé meranie, ktoré, pri zachovaní metodiky a trendov z prvého cyklu zberu dát (PIAAC 1),  umožní analyzovať aj trendy a vývoj v porovnaní s rokom 2013.

Obdobne ako v prvom cykle, oblasťami merania sú čitateľská a matematická gramotnosť a schopnosť riešiť problémy s IKT (2013) a adaptívne riešenie problémov (2023). Ďalej sú získavané informácie o štyroch kategóriách všeobecných pracovných zručností: kognitívne zručnosti, interakcie a sociálne zručnosti, manuálne zručnosti a schopnosti učiť sa.

Cieľovou populáciou sú dospelí obyvatelia vo veku 16-65 rokov. Pre meranie sa zostavuje výberová vzorka podľa vopred stanovenej metodiky výberu a zadaných výberových kritérií (región, vek, pohlavie, atď.). V rámci pilotného testovania sa počíta so vzorkou minimálne 1500 respondentov.

Meranie sa uskutoční u respondenta v domácnosti za prítomnosti opytovateľa, ktorý s respondentom dohodne vhodný termín a poskytne respondentovi pri vypĺňaní dotazníka a riešení úloh potrebnú inštruktáž. Odpovede na otázky a riešenia úloh sú zadávané priamo do tabletu/notebooku, ale v prípade potreby, sú k dispozícii zadania aj v tlačenej forme. Postup opytovateľov je riadený podľa medzinárodne upravených pokynov a práca každého opytovateľa bude kontrolovaná.

Realizácia druhého cyklu PIAAC prispeje k reflexii stavu celoživotného vzdelávania a nastaveniu procesov pre jeho ďalšie zlepšenie prostredníctvom získania a vyhodnotenia relevantných dát o úrovni kompetencií (čitateľská, matematická gramotnosť a adaptívne riešenie problémov) dospelej populácie na celom území Slovenska.[3]

Tabuľka 1 Význam jednotlivých referenčných bodov na stupnici hodnotenia skúmaných zručností v rámci prvého cyklu PIAAC

Zručnosť	Stupeň	Význam
Čitateľská gramotnosť	5	Stupeň 5 je najvyšším stupňom čitateľskej gramotnosti. Dospelí na tomto stupni dokážu plniť úlohy, ktoré zahŕňajú vyhľadávanie a spájanie informácií v  rozsiahlych textoch napísaných v odbornom a zmiešanom štýle, syntetizovať ich a poukazovať na ich myšlienkové východiská alebo rôzne aspekty či posudzovať dôkazy a argumenty. Dokážu používať logické a konceptuálne modely a posudzovať spoľahlivosť zdrojov a vyberať kľúčové informácie. Uvedomujú si drobné rétorické rozdiely a sú schopní používať špecializované poznatky.
	4	Dospelí na 4. stupni dokážu vykonávať operácie obsahujúce väčší počet krokov potrebných na zhrnutie alebo syntetizovanie informácií v textoch napísaných rôznymi štýlmi, ktoré obsahujú rozporuplné informácie. Dokážu robiť komplexné závery a správne používať potrebné vedomosti, vysvetliť alebo posúdiť drobné rozdiely v pravdivosti argumentov.
	3	Dospelí na 3. stupni správne rozumejú ťažkým a dlhým textom napísaným v rôznych štýloch. Rozumejú štruktúre textov a rečníckym obratom a dokážu identifikovať, vysvetliť alebo posúdiť jednu alebo viac informácií a urobiť správny záver. Dokážu tiež vykonať operácie zahrňujúce viac krokov na výber správnej informácie spomedzi viacerých protichodných informácií na sformulovanie správneho záveru.
	2	Dospelí na 2. stupni dokážu uviesť do súvisu dve alebo viac informácií založených na spoločnom kritériu, porovnať ich, posúdiť informácie a urobiť z nich jednoduchý záver. Orientujú sa v digitálnom texte a dokážu získať informácie z rôznych častí dokumentu.
	1	Dospelí na 1. stupni čitateľskej gramotnosti dokážu čítať kratšie digitalizované alebo tlačené texty napísané hovorovým a administratívnym štýlom a vyhľadať jednotlivé informácie, ktoré sú identické alebo sú synonymom slova uvedeného v pokyne či otázke. Tieto texty obsahujú málo protirečivých informácií. Dospelí na tomto stupni dokážu vyplniť jednoduchý formulár, rozumejú bežným slovám, chápu význam vety a plynulo dokážu prečítať jednoduchý text.
	<1	Ľudia na tomto stupni dokážu čítať krátke texty na známe témy a vyhľadať v nich informáciu, ktorej forma je zhodná s informáciou v otázke alebo pokyne. Nevyžadovalo sa od nich pochopenie štruktúry vety, ale iba chápanie významu slov základného slovníka. Úlohy pre stupeň nižší ako 1 neobsahovali žiadne nástroje používané v digitalizovanom texte.
Matematická gramotnosť	5	Dospelí na 5. stupni matematickej gramotnosti rozumejú komplexným zadaniam, abstraktným a formalizovaným matematickým a štatistickým pojmom, ktoré sú formulované explicitne, alebo sú súčasťou komplexného textu. Dokážu spojiť niekoľko druhov matematických informácií, pri ktorých sa vyžaduje vyjadrenie alebo vysvetlenie v matematických pojmoch, dokážu vyvodzovať závery, vypracovať matematické modely alebo s nimi pracovať, dokazovať správnosť, hodnotiť a kriticky reflektovať postup a výsledky.
	4	Dospelí na 4. stupni matematickej gramotnosti rozumejú veľkému rozsahu matematických informácií, ktoré môžu byť komplexné, abstraktné alebo zahrnuté v ťažšie zrozumiteľnom kontexte. Dokážu splniť úlohy, ktoré vyžadujú väčší počet krokov a zvoliť si vhodné stratégie a postupy na riešenie problémov. Dokážu analyzovať a rozumejú komplexnejšiemu uvažovaniu o početnosti a dátach, štatistike a radoch, priestorovým vzťahom, zmene, proporciách a vzorcoch. Rozumejú argumentom a uvádzajú dobre zdôvodnené odpovede alebo rozhodnutia.
	3	Dospelí na 3. stupni dokážu úspešne plniť úlohy, na splnenie ktorých treba porozumieť matematickým informáciám, ktoré môžu byť formulované aj menej explicitne a zahrnuté aj do nie celkom jednoduchého kontextu a sú prezentované  komplexnejším spôsobom. Dokážu riešiť úlohy, ktoré vyžadujú niekoľko krokov a ktoré môžu zahrňovať voľbu stratégie na riešenie problémov.
	2	Dospelí na 2. stupni dokážu úspešne riešiť úlohy, ktoré vyžadujú vyhľadanie matematických informácií a pojmov z textu, kde sú uvedené v obvyklom kontexte a ich matematický obsah je celkom explicitný alebo viditeľný a text obsahuje len málo rušivých prvkov. Riešenie úlohy môže vyžadovať dva alebo viac krokov, napr. počítanie celých čísel, desatinných zlomkov, percent a zlomkov, jednoduché meranie a zobrazovanie v priestore, chápanie jednoduchých dát a štatistík v textoch, čítanie tabuliek a grafov.
	1	Dospelí na 1. stupni dokážu riešiť úlohy so základnými matematickými operáciami v bežných konkrétnych súvislostiach a s matematickým obsahom explicitne formulovaným v krátkom texte s minimom rušivých prvkov. Dokážu plniť jednokrokové alebo jednoduché matematické operácie ako je počítanie, usporadúvanie, základné aritmetické operácie, chápu jednoduché percentá a umiestnenie alebo vyhľadanie jednotiek v jednoduchých alebo bežných grafických a priestorových obrazcoch.
	<1	Dospelí na tomto stupni dokážu vyriešiť len veľmi jednoduché úlohy situované v konkrétnom, bežne známom kontexte, s explicitne formulovaným matematickým obsahom a ktoré vyžadujú iba znalosť základných operácií ako je počítanie alebo usporadúvanie. Dokážu vykonávať základné aritmetické operácie s celými číslami alebo peniazmi a rozumejú základnému priestorovému znázorneniu. Tento stupeň sa už ďalej nerozdeľuje, takže každý dospelý, ktorý dosiahol menej ako 176 bodov bol zaradený do tohto stupňa matematickej gramotnosti.
Schopnosť riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí	3	Dospelí na 3. stupni dokážu riešiť úlohy, ktorých splnenie vyžaduje použiť viacero aplikácií, vykonať veľký počet krokov, prekonať prekážky v postupe riešenia, nájsť a použiť vhodné príkazy v novom prostredí. Dokážu si vytvoriť samostatný plán riešenia a uplatniť ho aj v neočakávaných a komplikovaných situáciách.
	2	Dospelí na 2. stupni dokážu riešiť problémy s jednoznačne určenými podmienkami, malým počtom aplikácií a niekoľkými krokmi či operáciami. Dokážu rozhodnúť o vhodnosti postupu a prekonať neočakávanú prekážku.
	1	Dospelí na 1. stupni dokážu plniť explicitne určené zadania, v ktorých sa potrebné operácie vykonávajú v užívateľsky ústretovom prostredí. Dokážu riešiť úlohy s malým počtom postupových krokov a obmedzeným počtom operácií.
	<1	Dospelí na nižšom ako 1. stupni dokážu plniť explicitne určené zadania, v ktorých sa vykonáva jediná operácia v užívateľsky ústretovom prostredí. Dokážu riešiť úlohy s malým počtom postupových krokov a obmedzeným počtom operácií.

[1] Európska komisia, Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Politiky a činnosti – Zručnosti a kvalifikácie (dostupné na https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1146&langId=sk)

[2] PIAAC 2013 National Report; OECD Economic Surveys 2017

[3] Viac o PIAAC II. cyklus https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/piaac

V decembri minulého roku boli zverejnené výsledky testovania PISA, ktoré na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov sledovali ich čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Už sme si zvykli, že sa v týchto testovaniach pohybujeme dlhodobo pod priemerom OECD, takže aj posun k priemeru v matematickej gramotnosti časť verejnosti vníma ako úspech. Vieme však, ako sú na tom so zručnosťami naši dospelí? A prečo nás to má zaujímať?

Vyspelé krajiny sledujú rozvoj zručností dospelých ako kľúčový faktor pre úspech krajiny v globálnej súťaži o najkvalitnejšiu pracovnú silu. Aj z pohľadu jednotlivca čoraz viac cítime, že kvalita nášho každodenného života závisí od toho, ako sme schopní vysporiadať sa s úlohami, s ktorými sa bežne stretávame. V obchodoch pribúdajú samoobslužné pokladne, keď vidíme niekoho na videu už si nemôžeme byť istí, či je záznam pravý alebo vyrobený umelou inteligenciou. Jedno nesprávne finančné rozhodnutie a pôžička od nebankovej spoločnosti dokáže katapultovať dospelého do závažných problémov na zvyšok života a zasiahnuť aj jeho potomkov. Ku zvládaniu situácií bežného života teda nevyhnutne potrebujeme digitálnu, finančnú gramotnosť, komunikačné a ďalšie „mäkké“ i „tvrdé“ zručnosti a potrebujeme si ich rozvíjať počas celého života.

Povedzme si teda trochu viac o tom, čo sú to tie zručnosti a ako zistiť, nakoľko sme zruční.

Vo všeobecnosti zručnosť chápeme ako nadobudnutú spôsobilosť, čo najrýchlejšie a s malou námahou vykonávať určitú činnosť na základe už naučených vedomostí či skúseností. Tak napríklad v prípade spomínanej digitálnej zručnosti, ide o schopnosť pracovať s digitálnymi technológiami a vyžaduje si to určité vedomosti (napr. viem, ako sa formátuje text v textovom editore), ale aj skúsenosti (keď sa stretnem s novým programom, na základe predchádzajúcich skúseností viem, kde mám napríklad hľadať funkcie daného programu). To, ako niekto je alebo nie je v nejakej oblasti zručný, sa často prejaví až „v praxi“ teda pri vykonávaní danej činnosti.

Aj  preto o zručnostiach v prípade dospelých najčastejšie komunikujú zamestnávatelia a personalisti, no ich význam má oveľa väčší dopad aj na ekonomiku. Pre Slovensko je to, ako zvládneme podporiť dospelých v udržiavaní starých a rozvíjaní  nových zručností, otázkou ekonomického prežitia. Štúdie o tom, ako roboty a automatizácia nahradia na pracovných miestach ľudí, sa rozchádzajú v odhadoch podielu pracovných miest, ktoré takto zaniknú. Ale zhodujú sa v tom, že niektoré krajiny budú na tom horšie a Slovensko patrí práve medzi tie najviac ohrozené (viď graf).

Zdroj: OECD (2019), https://www.oecd.org/economy/surveys/Slovak-Republic-2019-OECD-economic-survey-overview.pdf[1]

Ako to na Slovensku zvládneme a či toto ohrozenie zmeníme na príležitosti rozvíjať štruktúru ekonomiky smerom ku trendom vyspelých ekonomík, bude závisieť práve od schopnosti rozvíjať zručnosti pracovnej sily. A aby sme rozmýšľali o plánoch a stratégiách pre rozvoj zručností ako jednotlivci, zamestnávatelia či tvorcovia politík, potrebujeme mať informácie o tom, ako na tom v zručnostiach sme.

Dajú sa zručnosti aj merať?

Podobne ako vedomosti, aj zručnosti sa dajú testovať. Zo školského prostredia je pomerne známe testovanie zručností žiakov PISA (Program medzinárodného hodnotenia kompetencií študentov), ktoré jednotlivé štáty realizujú v spolupráci s organizáciou OECD. Existuje obdobné testovanie zručností pre dospelých, tiež z dielne OECD, ktoré sa nazýva PIAAC (Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých). Práve úroveň zručností dospelých je pre Slovensko mimoriadne dôležitá informácia pre tvorcov politík zamestnanosti a vzdelávania ale aj pre každého z nás. PIAAC nám umožňuje merať ako na tom my dospelí na Slovensku v tejto oblasti sme, aká je štruktúra dospelých podľa zručností a veku, vzdelania a tak podobne. A najmä, vieme sa porovnať s inými OECD krajinami, celkovo aj podľa rôznych skupín.

V roku 2013 sa Slovensko po prvýkrát pridalo ku meraniu zručností pomocou prieskumu PIAAC. V každej krajine sa približne 5000 respondentov zúčastnilo testovania zručností.  A práve v týchto mesiacoch sa začína pripravovať nová vlna testovania PIAAC II. cyklus[2] a budeme môcť zistiť ako sme sa za približne 10 rokov v zručnostiach na Slovensku posunuli.

Prvé kolo testovania PIAAC prinieslo mnoho zaujímavých, no znepokojivých výsledkov. Napríklad, kým viac než 40 % populácie v Holandsku, Fínsku a Švédsku malo vysoké schopnosti riešiť problémy v technologicky náročnom prostredí, takmer pätina dospelých Španielsku, Taliansku, Cypre, Poľsku na Slovensku nemala žiadnu skúsenosť s počítačom. Asi netreba zdôrazňovať, že pätina dospelých na Slovensku bez prístupu ku počítaču nemala možnosti rozvíjať digitálne zručnosti.

V čom je PIAAC iný a čo nám testovanie povie?

Aby sme pomohli niečo povedať o úrovni zručností dospelých, v minulosti sme si pomáhali údajmi o dosiahnutom stupni vzdelania alebo rokoch strávených vo vzdelávacích programoch, ktoré so zručnosťami súvisia.

PIAAC nám umožňuje priamo otestovať zručnosti dospelých. Anketári teda prinesú účastníkovi tablet na ktorom sú nahrané testy, kde respondent rieši úlohy. Pri testovaní sa sleduje aj doba strávená riešením úlohy a navyše test je „adaptívny“ takže rozozná účastníkov s problémami napríklad čitateľskej gramotnosti a test sa im ďalej prispôsobí. Pri testovaní sa sleduje aj doba strávená riešením úlohy.

Testovanie PIAAC  je zamerané na mapovanie zručností dospelých, ktoré sú dôležité pre ich ďalšie uplatnenie v každodennom živote. Zameriava sa na tri hlavné oblasti – čitateľskú gramotnosť, matematickú gramotnosť a schopnosť riešiť problémy v technologicky vyspelom prostredí (digitálnu gramotnosť).

V uvedených príkladoch ide o tzv. kognitívne zručnosti. Test obsahuje aj nekognitívne moduly,  napríklad pre mapovanie osobnostných charakteristík alebo profesijných záujmov testovaných. Tejto oblasti by sme sa radi venovali niekedy nabudúce.

Kognitívne (alebo inými slovami „poznávacie“) zručnosti súvisia s tým, ako poznávame svet okolo seba. Čiže ide o mentálne procesy, ktoré sú zodpovedné za to, ako sa učíme, rozpamätávame, riešime problémy či venujeme pozornosť veciam okolo seba a nejde o naučené poznatky.

Predstavte si napríklad, že spoločnosť SUPERJOB na webe inzeruje voľné miesta na pozíciu administratívnych pracovníkov. Vy však nemáte záujem o miesto administratívneho pracovníka, ale chceli by ste pracovať v spoločnosti SUPERJOB na inej pozícii. Viete, kde a ako si to môžete na ich webstránke vyhľadať? Ak áno, pravdepodobne sú vaše zručnosti na úrovni čitateľskej gramotnosti 2, čo znamená, že ste schopný/á vytvárať spojenia medzi otázkou a informáciami v texte, aj keď môžu byť protichodné a dokážete sa orientovať v digitálnom texte pri hľadaní potrebných informácií.

Alebo na internete nájdete super akciovú ponuku – ak si kúpite jeden pár topánok, druhý, v rovnakej cene alebo lacnejší, budete mať za polovicu. Viete si vypočítať, koľko zaplatíte za oba zvolená páry obuvi? Ak dokážete porozumieť širokej rade matematických informácií, ktoré môžu byť komplexné, abstraktné, či vložené do neznámeho kontextu, dokážete analyzovať aj zložitejšie informácie týkajúce sa aj štatistiky a pravdepodobnosti, vaše zručnosti môžu byť až na úrovni 4 v matematickej gramotnosti.

Povedzme, že topánky v akcii si nakoniec kúpite, ale doručia vám nesprávnu veľkosť. Dokážete na stránke nájsť, ako tovar vymeniť za správny? Takáto úloha môže byť zas súčasťou praktického riešenia problémov v technologicky náročnom prostredí.

Ako aj z uvedených príkladov vyplýva, pri testovaní kognitívnych zručností  v PIAAC vôbec nejde o testovanie toho, čo si dospelí ľudia „pamätajú zo školy“ a hodnotenie akýchsi abstraktných vedomostí, ale skôr o to, ako vedia pracovať s novými informáciami v technologicky vyspelom prostredí – v dnešnej dobe prevažne na internete a pomocou počítača, tabletu či mobilu.

Prečo potrebujeme poznať zručnosti ľudí?

Keďže ide o jedno z najrozsiahlejších a najkomplexnejších testovaní dospelých ľudí, je dôležitá otázka, prečo je dôležité poznať kognitívne schopnosti ľudí a aké to má praktické dopady.

Hoci sa môže zdať, že kognitívne zručnosti sú najdôležitejšie v školskom prostredí, existuje množstvo presvedčivých dôkazov, že tomu tak nie je. Napríklad výskum v oblasti výberu zamestnancov a analýzy práce ukazuje, že všeobecné kognitívne schopnosti sú dôležité aj pri predpovedaní úspechu v práci a, čo je dôležitejšie, dajú sa z neho vyvodiť aj ich kauzálna dôležitosť (Gottfredson, 1997). Nediskutuje sa už ani tak o tom, či kognitívne schopnosti majú vplyv na výkon v zamestnaní, ale skôr o tom, aký veľký je tento vplyv. Navyše, ako ukázala aj metaanalýza výskumov na 32 124 amerických zamestnancoch (Hunter, 1983; Hunter & Hunter, 1984), s komplexnosťou práce prediktívna sila kognitívnych schopností narastá. Inými slovami, kým lepšie kognitívne schopnosti vám pomôžu takmer v každom zamestnaní, čím v danom zamestnaní musíte riešiť komplexnejšie úlohy, tým väčšiu výhodu vám vyššie kognitívne schopnosti poskytnú oproti niekomu s nižšími kognitívnymi zručnosťami.

A ako sa dajú zručnosti rozvíjať?

Samozrejme učením sa, ale nemusíme si predstaviť kurzy v prednáškovej miestnosti. Najlepšie a najefektívnejšie sa učíme a rozvíjame činnosti pri aktivitách, pracovných ale aj voľnočasových.

Povaha pracovného miesta a najmä organizácie práce na pracovisku do veľkej miery určuje, ako sa v dospelosti ďalej rozvíjame a učíme. Vedci dokonca hovoria o „zlých“ pracovných miesta („bad jobs“) teda takých, kde pracovníci nemajú príležitosť niečo sa učiť. Ako dospelí sa totižto najviac učíme na pracovisku, od kolegov, zaúčaním alebo „pozorovaním“, často bez toho, aby sme si to uvedomovali, alebo aby sme plánovali, že sa niečo ideme učiť. Ak sme na pozícii, kde vykonávame len rutinné úkony, ktoré sa učíme pri zaúčaní sa na pracovné miesto, tak sme v rizikovej situácii, čo sa týka získavania alebo dokonca udržiavania našich zručností. Na to poukázali práve autori štúdie pre OECD (viď graf).

Ale to, čo robíme mimo práce, samozrejme tiež ovplyvňuje naše zručnosti. Niekedy to bez vedomostného základu nejde. Napríklad šoférovať auto sa môžeme naučiť na parkovisku, ale bez znalosti predpisov nemôžeme auto použiť v premávke. Motivácia je silný aspekt a hľadať vlastné dôvody a cesty, ako sa niečo učiť, je začiatok. A ako hovorí slovenské príslovie, dobrý začiatok je polovica vykonanej práce.

 

Vladimíra Čavojová & Ivana Studená (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) v spolupráci s NÚCEM

[2] PIAAC II. cyklus realizuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v rámci národného projektu vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje – https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/piaac

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (ďalej aj NÚCEM) bude od apríla do júna 2020 realizovať pilotnú fázu medzinárodného výskumu vedomostí a zručností  dospelých s názvom Medzinárodné hodnotenie kompetencií dospelých (PIAAC – Programme for International Assessment of Adult Competencies), do ktorého je zapojených viac ako 40 krajín sveta. Výskum sa  zameriava na hodnotenie  úrovne základných vedomostí a zručností  potrebných pre úspešné uplatnenie sa dospelých vo veku 16 – 65 rokov v bežnom živote a na pracovnom trhu. Vo výskume sa budú zisťovať čitateľské a matematické zručnosti a schopnosti riešiť problémy v technologicky vyspelom prostredí prostredníctvom informačno-komunikačných technológií.

Pretože dopytovanie všetkých dospelých obyvateľov SR by bolo príliš náročné a drahé, bude výskum vykonaný na reprezentatívnej vzorke obyvateľov. To znamená, že sa obyvatelia Slovenska nebudú môcť do výskumu sami prihlasovať, ale budú náhodne vybraní. V SR bude v pilotnej fáze pre účasť vo výskume oslovených nanajvýš 3 200 domácností.

Rozhovory budú vykonávať vyškolení opytovatelia pomocou prenosných počítačov a budú trvať približne dve hodiny. Účasť vo výskume bude úplne anonymná, odpovede účastníkov nebude možné priradiť ku konkrétnym osobám a adresám. Za svoju účasť vo výskume, dokončenie celého rozhovoru a poskytnutie nevyhnutných údajov pre NÚCEM budú respondenti odmenení darčekovou poukážkou v hodnote 25 Eur.

Zapojením sa do tohto výskumu získame objektívnu spätnú väzbu o úrovni kompetencií dospelých pracujúcich v rámci celej populácie, ktoré sú potrebné pre uplatnenie sa                  v modernej spoločnosti a na neustále sa meniacom trhu práce. Výsledky budú porovnávané v rámci jednotlivých krajín a ukážu, či Slovensko so svojimi zručnosťami obstojí v medzinárodnej konkurencii. Výsledky budú taktiež porovnané s podobným výskumom, ktorý v SR prebehol v roku 2012, čo umožní porovnanie v rámci SR, či sa úroveň vedomostí a zručností  dospelých za posledné roky zlepšuje alebo zhoršuje.

Výskum je na medzinárodnej úrovni riadený Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V SR ho v rámci národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých, pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, realizuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

MEDZINÁRODNÝ VÝSKUM KOMPETENCIÍ DOSPELÝCH – PIAAC

Na jar tohto roku začína pilotná fáza výskumu vedomostí a zručností  dospelých, ktorý sa uskutoční i vo Vašom regióne. Na zmysel výskumu a jeho priebeh sme sa spýtali Filipa Galleé, projektového manažéra z NÚCEM, ktorý má na starosti celý projekt a aj výskum PIAAC.

Čo výskum zisťuje?

Výskum sa zameriava na hodnotenie úrovne základných vedomostí a zručností  potrebných pre úspešné uplatnenie sa vo všednom  živote a na pracovnom trhu. Mapuje aj využitie týchto vedomostí a zručností  v každodennom osobnom i pracovnom živote. Od opytovaných účastníkov budú formou zábavných cvičení zisťované čitateľské a matematické zručnosti a schopnosti riešenia problémov prostredníctvom moderných informačno-komunikačných technológií. Budú mať, napríklad, za úlohu vyhľadať informáciu v príbalovom letáku alebo v návode na použitie nejakého prístroja, vyčítať informáciu z grafu, vypočítať cenu tovaru po zľave alebo uskutočniť nejakú internetovú rezerváciu. Respondenti budú ďalej vypĺňať sprievodný dotazník, ktorý bude mapovať ich zázemie, vzdelanie i pracovné skúsenosti a bude zisťovať aj to, ktoré čitateľské, matematické, počítačové, ale aj sociálne a manuálne zručnosti potrebujú v každodennom živote a na svojom pracovisku.

Ako bude výskum prebiehať?

Vo všetkých krajinách OECD prebieha tento výskum rovnako. Či už je to v Českej republike, Maďarsku alebo Singapure, v každej krajine sa uskutoční niekoľko tisíc rozhovorov, vďaka ktorým sa dozvieme, ako na tom sú naši dospelí, kde sú naše slabé alebo naopak silné stránky. Tieto rozhovory budú zabezpečovať profesionálni opytovatelia, vyškolení podľa medzinárodných štandardov OECD. Uskutočnia sa podľa želania respondenta buď v jeho domácnosti, alebo na nejakom verejnom mieste, napr. v knižnici, na pracovisku respondenta či kaviarni. Meranie vedomostí a zručností  prebieha prostredníctvom prenosných počítačov.

Ako budú obyvatelia vedieť, že ide skutočne o opytovateľa a nie o podvodníka, ktorý sa im chce votrieť do domácnosti?

Opytovateľ sa preukáže identifikačným preukazom opytovateľa a poverovacím úvodným listom z Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. V prípade pochybností si môžu oslovení obyvatelia overiť totožnosť opytovateľa na bezplatnej infolinke                   0800 138 033.

Kto budú opytovaní účastníci výskumu?

Opytovaní účastníci výskumu budú obyvatelia vo veku 16 – 65 rokov, ktorí budú náhodne vybraní. Obyvatelia sa teda nemôžu do výskumu sami prihlasovať.

Dostanú obyvatelia za účasť vo výskume nejakú odmenu?

Každý respondent, ktorý dokončí celý rozhovor a poskytne výskumníkom NÚCEM potrebné informácie, získa odmenu vo forme darčekovej poukážky v hodnote 25 Eur. V mnohých krajinách však výskum prebieha bez nároku na odmenu. Účasť vo výskume považujú obyvatelia iných krajín za svoju občiansku povinnosť a prestíž. Naším cieľom je aspoň takto symbolicky oceniť čas, ktorý nám respondent venuje. Účasť každého osloveného obyvateľa je veľmi dôležitá, pretože pravidlá náhodného štatistického výberu, ktorý je použitý, neumožňujú, aby bol v prípade, že odmietne účasť, nahradený niekým iným. Pokiaľ by odmietla účasť viac ako polovica opytovaných obyvateľov, bola by SR z medzinárodného porovnania vylúčená.

Ide teda o medzinárodný výskum?

Áno, výskum Medzinárodné hodnotenie kompetencií dospelých (PIAAC – Programme for International Assessment of Adult Competencies) organizuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a okrem SR sa zúčastňuje ďalších 40 krajín sveta. Výskum nám teda ukáže, aké sú zručnosti obyvateľov Slovenska v porovnaní s obyvateľmi iných vyspelých krajín.

Na čo poslúžia výsledky výskumu?

Výskum ukáže slabé a silné stránky nášho vzdelávacieho systému v oblasti celoživotného vzdelávania. Pomôže nastaviť priority systémov školského vzdelávania tak, aby vybavoval obyvateľov vedomosťami a zručnosťami nevyhnutnými pre uplatnenie sa v živote i na trhu práce v 21. storočí. Poskytne aj podnety pre ďalší rozvoj vzdelávania, aby umožňovalo obyvateľom doplniť si chýbajúce vedomosti a zručnosti kedykoľvek v priebehu dospelého života.

Už sa niekedy podobný výskum v SR konal?

Podobný výskum sa na Slovensku konal už v roku 2012. Obyvatelia Slovenskej republiky v ňom preukázali výbornú úroveň vedomostí a zručností  v matematike, v práci s grafmi a tabuľkami, ale iba priemerné zručnosti pri práci s textom. Veľmi podobný výskum pravidelne prebieha aj na žiackej populácii a je známy ako medzinárodné testovanie PISA.

Ďalšie informácie o výskume vedomostí a zručností  PIAAC môžete získať na adrese: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/piaac/o-narodnom-projekte.