Pilotná fáza medzinárodného výskumu zameraného na hodnotenie úrovne základných vedomostí a zručností potrebných pre úspešne uplatnenie sa dospelých v bežnom živote prebieha v slovenských domácnostiach pod záštitou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) druhým mesiacom. Zber dát prebieha v regiónoch formou návštev externých spolupracovníkov NÚCEMU systémom náhode vybratých obyvateľov slovenských miest a obcí. Vyškolení regionálni pracovníci dodržujúc všetky hygienické a bezpečnostné zásady stanovené Vládou SR v zmysle opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 oslovujú systémom náhodne vybratých respondentov, s ktorými vedú cielený rozhovor. Ten je zaznamenávaný prostredníctvom prenosných počítačov.
Pri návštevách domácností a vyplňovaní dotazníka vznikajú rôzne zaujímavé situácie. ,,Ľudia v regiónoch reagujú na naše výzvy zapojiť sa do projektu rôzne. Zvyčajne sú to neutrálne postoje, bývajú však aj negatívne. Obyvatelia anketárom, ktorí zazvonia pri ich domových dverách s cieľom uskutočniť rozhovor, príliš nedôverujú. Je to spôsobené predovšetkým obavou z neznámeho ale aj varovaní zo strán predstaviteľov miest a obcí, ktorí prostredníctvom rozhlasu alebo lokálnych komunikačných platforiem nabádajú obyvateľov k obozretnosti a bezpečnosti. Keď k tomu pripočítame obavy zo šírenia epidémie, práca v teréne býva naozaj náročná,“ hovorí Ing. Zuzana Kubíková Hašková, externá spolupracovníčka projektu PIAAC a dodáva: ,,Najdôležitejšie je prekonať prvý krok – osloviť respondentov a vysvetliť im, že sme neprišli predávať hrnce, ale ponúknuť im účasť v medzinárodnom výskume. Pri získavaní dôvery respondentov zohráva významnú rolu empatia či efektívna komunikácia. Značnú časť stresu odbúrava skutočnosť, že účasť vo výskume je anonymná. Odpovede účastníkov nie je možné priradiť ku konkrétnym osobám a adresám. Za úspešný (t.j. finálne ukončený) rozhovor prináleží respondentovi odmena v podobe peňažných poukážok. Finančná motivácia zohráva vo výskume svoju pozitívnu stránku. Ľudia strávia pri vypĺňaní dotazníka takmer dve hodiny, niektoré úlohy si vyžadujú veľkú dávku sústredenia a pozornosti, preto je finančná odmena naozaj na mieste.“
Výber respondenta v domácnosti je systémovo automatizovaný. Po vyplnení dotazníka sociálneho zázemia systém vyhodnotí profil respondenta a následne mu pridelí typizované úlohy, ktoré sú zamerané na čítanie s porozumením, matematickú gramotnosť alebo riešenie problémových úloh s využitím IKT technológií. ,,Z pozorovania účastníkov výskumu predpokladám, že práve úlohy na čítanie s porozumením sú najnáročnejšie. Dôvodom sú zrejme rozsiahle texty, na ktoré sa viažu otázky s výberom odpovede. Miera pozornosti a sústredenosti pochopiteľne postupom času pri vypĺňaní dotazníka klesá a účastníci si zjednodušujú vypĺňanie tipovaním. Vtedy zvyknem respondenta povzbudiť, pozitívne motivovať. Sú však aj účastníci, ktorí si úlohy užívajú a celý dotazník vnímajú ako zábavu. Pozitívnu skúsenosť mám s jednou pani z východu, ktorá bola priam nešťastná, že dotazník skončil a jej prianím bolo, aby som ju navštívila opäť s podobnými úlohami, ako mohla vo výskume riešiť,“ glosuje Kubíková Hašková, ktorá v rozhovore priznáva počiatočné obavy najmä pri práci v odľahlých regiónoch s negatívnym renomé. Spolupráca s miestnymi samosprávami, starostami miest a obcí, kultúrnymi alebo komunitnými centrami v osadách však priniesla svoje ovocie. Svedčí o tom značný záujem ľudí, ktorí mali v úmysle na výskume participovať. Tým, že výber respondentov je náhodný a limitovaný, nie je síce možné všetkým záujemcom o rozhovor vyhovieť, reprezentatívnosť dospelej populácie Slovenska je však zachovaná. Pozitívna stránka výskumu spočíva vo výsledkoch, ktoré prinesú nesmierne cenný a reprezentatívny zdroj informácií o aktuálnej situácií v oblasti dôležitých kompetencií slovenskej populácie, ako aj postavenie Slovenskej republiky medzi ostatnými zúčastnenými krajinami.
